Počas dospievania dochádza k mnohým zmenám, ktoré môžu ovplyvniť spánkové návyky dospievajúcich. Strata spánku je v tomto veku žiaľ bežná, a vplývajú na ňu samotné obdobie puberty, skoré školské vstávanie, zdravotný stav, životné prostredie a životné skúsenosti tínedžerov.
Neskoršie časy spánku
Dospievajúci majú tendenciu byť nočnými sovami (mení sa im chronotyp) a zostať dlho hore, čiastočne kvôli prirodzeným posunom v ich cirkadiánnych rytmoch. Cirkadiánne rytmy sú vrodené biologické cykly, ktoré ovplyvňujú širokú škálu procesov v tele, vrátane toho, kedy sa uvoľňujú hormóny a či sa človek cíti bdelý alebo ospalý. Hľadaj samostatný článok na túto tému.
Okolo puberty sa cirkadiánne rytmy tínedžera oneskorujú, čo znamená, že je normálne, že tínedžeri ráno dlhšie spia a cítia sa unavení až neskôr v noci. Tendencia tínedžerov zostať dlho hore zvyčajne vrcholí okolo 20. roku života, kým sa ich cirkadiánny rytmus začne pomaly meniť opačným smerom.
Dospievajúci tiež pociťujú zmeny súvisiace so spánkovým tlakom na spánok, ktorý sa zvyšuje, čím dlhšie človek zostáva hore. Okolo puberty sa tínedžeri stávajú menej citliví na svoj spánok, čo uľahčuje ignorovanie potreby tela spať.
Nie všetky zmeny v čase spánku dospievajúcich súvisia s biologickou zmenou. Ďalšie faktory, ako sú pracovné alebo školské rozvrhy, sociálne požiadavky, domáce povinnosti a domáce úlohy, môžu ovplyvniť množstvo spánku, ktorý dospievajúci každú noc dostanú. Opakovane spomínaný non stop dostupný obsah a sociálnej siete neskoro v noci ruka v ruke s používaním smartfónov môžu tiež spôsobiť, že niektorí dospievajúci odkladajú spánok. Postupne sa tu vytvára závislosť na samotnom smartfóne alebo obsahu, ktorý sa cez neho konzumuje. Tu je to o chémii a technológii, kedy ten obsah často riadi užívateľa a nie užívateľ obsah, keďže AI (umelá inteligencia) a naprogramované algoritmy kŕmia užívateľov tak, aby zostali čo najdlhšie online pred obrazovkami. Mozog si na túto pasívnu zábavu zvykne a produkuje dopamín vždy keď sa chytí telefón do ruky. Vytvorí sa príjemný pocit a užívateľ je už závislý. Na toto existuje niekoľko apiek alebo softvérov, ktoré ti pomôžu správne manažovať čas dostupnosti a druh obsahu resp. aspoň kanál, ktorý tvoje takmer dospelé dieťa pravidelne konzumuje. Cestou sú pravidlá, ktoré treba nastaviť bez ohľadu na krik a plač. Dieťa sa stane závislým a urobí zo začiatku všetko pre to, aby nebolo od závislosti odstrihnuté. Znovu platí, čo začneš robiť v detskom veku, to sa ti vráti v dospievaní, takže obmedzuj obsah detí od prvého momentu, kedy sa s technológiami stretnú.
Skoré vstávanie do školy
Potreba vstávať skoro do školy je významným dôvodom, prečo dospievajúci nemajú dostatok spánku. V kombinácii s ich tendenciou zaspávať neskôr večer môže skoré vstávanie pre dospievajúcich sťažiť dostatok spánku. Je to začarovaný kruh. Sú dve riešenia, povstať a lobovať pre zmenu začiatku prvej školskej hodiny v posledných ročníkoch základných škôl a všetkých ročníkoch stredných škôl. Druhé riešenie je vyladiť domácnosť a zabezpečiť svojmu tínedžerovi maximálnu podporu v podobe domácej rutiny ráno a večer, ktorá pomôže zvládnuť tento neprirodzený šok pre mladí organizmus. Kto hovorí, že veď je to ok, aj my sme to tak mali, tak ho čaká ešte dlhá cesta v edukácii o jednej z kľúčových aktivít, ktoré všetci denne robíme – o spánku. Učíme sa celý život a uč aj ty svoje dieťa od malička, prečo je spánok dôležitý, čo mu dáva a ako si zabezpečí čo najkvalitnejší spánok a vďaka nemu aj zdravie a život.
Životné skúsenosti a stres
Životné a spánkové prostredie tínedžerov môže tiež ovplyvniť ich schopnosť získať dostatočný a kvalitný spánok. Zdieľanie spální so súrodencami alebo inými členmi rodiny, rodičovský stres a život v hlučnom alebo nebezpečnom prostredí môžu tiež zohrávať úlohu pri problémoch so spánkom počas dospievania.
Je dôležité brať ohľad na denný cyklus dospievajúcich a neposielať ich spať o 20:00 ako ani nebudiť o 6:00 pokiaľ to nie je kľúčové. Ak si cez víkend prispia o hodinu viac, tak z toho nerob doma cirkus v podobe zosmiešňovania.
Zažívanie rasovej a etnickej nerovnosti je rizikovým faktorom zlého spánku u dospievajúcich. Na Slovensku je týchto prípadom menej, ale vyskytujú sa žiaľ. Je to stresový faktor, že ste proste pre niekoho iný.
Výskumom sa zistilo, že deti z rodín s nízkymi príjmami majú kratšie trvanie spánku, nižšiu kvalitu spánku a vyššiu mieru porúch spánku. Neviem, ako definovali nízky príjem, ale beriem to tak, že je to zo stresom spojené a zároveň platí, že každý chce viac, takže snívanie o živote o úroveň vyššie sa asi deje u väčšiny.
U dospievajúcich, ktorí sú na začiatku života vystavení stresovým situáciám, ako sú konflikty v rodine, domáce násilie alebo rodič s duševným zdravotným stavom, sa môžu rozvinúť aj problémy so spánkom.
Zdravotné a duševné zdravie
Stavy ako úzkosť, depresia, chronická bolesť, poruchy trávenia a problémy s dýchaním majú potenciál ovplyvniť spánok dospievajúcich. Okrem toho mladí ľudia s autizmom, mentálnym postihnutím a poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) majú vysoké riziko problémov so spánkom. Čítal som jednu štúdiu, kde sa vraj pri takmer polovici detí s diagnózou ADHD táto diagnóza postupne vytratila potom ako sa im doma vyriešil spánok a zrazu spali kvalitne a dostatok hodín denne.
Niektoré poruchy spánku sú bežné v detstve a dospievaní. Ak sa poruchy spánku, ako je nespavosť, neliečia, môžu zhoršiť spánok dospievajúcich, takže je pre nich ťažké v noci zaspať a zostať spať. Rovnako aj niektoré lieky môžu mať za následok problémy so spánkom. Každý problém spojený s nespavosťou treba sledovať a hľadať príčinu. Netreba to preháňať a strašiť s tým dieťa, ale určite hľadaj pôvod problému.